U Arduina je možné generovať i zvuk, ale iba v najjednoduchšej podobe. Neumožňuje totiž generovať analógové hodnoty. Rozlišuje teda iba 0V a 5V. Výsledná vlna nazývaná squarewave vychádzajúca z Arduina vyzerá takto:
Výška tónu závisí na frekvencii, to je počet opakovania “vrcholov” vlny za jednu sekundu. U Arduina to znamená počet zmien z 0 na 5V za sekundu. Jednotkou frekvencie je hertz (Hz). Ľudské ucho je schopné rozlíšiť približne tóny medzi 20Hz až 20.000Hz. Rozsah sa však líši medzi jedincami.
Funkcia tone() slúži na generovanie tónu. Má dva povinné a jeden nepovinný parameter. Prvým z nich je pin, na ktorom bude pripojený reproduktor alebo piezobzučiak, druhým parametrom je frekvencia tónu a nepovinný parameter je dĺžka tónu v milisekundách (inak tón pokračuje až do volania noTone()). Strieda vlny je 50%. Frekevenčný rozsah je cca 31Hz až 65535Hz. Naraz môže znieť iba jeden tón. Ak už znie na jednom pine jeden tón, volanie funkcie tone() na inom pine neurobí nič. Ak sa funkcia zavolá na tom istom pine, zmení jeho frekvenciu. Pozor, použitie funkcie tone() bude ovplyvňovať generovanie PWM signálov.
void tone(uint8_t pin, unsigned int frequency, unsigned long duration=0);
Touto funkciou sa vypne generovaný tón na danom pine. Používa sa vtedy, keď nie je nastavená dĺžka tónu vo funkcii tone().
void noTone(uint8_t pin);
Funkcia shiftOut() vykonáva postupné odosielanie jednotlivých bitov (hodnota) na výstupný pin (dataPin). Funkcia postupuje podľa nastavenia poradia bitov (bitOrder) tak, že najprv nastaví hodnotu bitu na dataPin a potom urobí krátky impulz hodín na clockPin. Toto je softvérová implementácia rovnakej funkcionality ako vykonáva rozhranie SPI. SPI je síce voči tejto funkcii rýchlejšie, ale nemôže zase odosielať bity na ľubovoľnom pine. DataPin a clockPin musia byť už nakonfigurované ako výstupy pomocou volania pinMode().
void shiftOut(uint8_t dataPin, uint8_t clockPin, uint8_t bitOrder, uint8_t value);
Nastavenie poradia bitov bitOrder je:
Táto funkcia shiftOut() sa spravidla používa s externým hardvérom, napr. s posuvným registrom 74HC595. Takto vieme Arduino rozšíriť o ďalšie výstupné piny napr. pre LED. Tieto obvody sa dajú samozrejme reťaziť a rozširovať tak o ďalšie a ďalšie výstupné piny.
Funkcia shiftIn() vykonáva postupné prečítanie jednotlivých bitov na vstupnom pine (dataPin). Funkcia postupuje podľa nastavenia poradia bitov (bitOrder – MSBFIRST alebo LSBFIRST) tak, že urobí krátky pulz hodín na clockPin a potom prečíta hodnotu bitu na dataPin. Hodinový signál je signalizáciu pre druhú stranu, aby poslala ďalší bit.
uint8_t shiftIn(uint8_t dataPin, uint8_t clockPin, uint8_t bitOrder);
Táto funkcia shiftIn() sa spravidla používa s externým hardvérom, napr. s posuvným registrom 74HC165. Takto vieme Arduino rozšíriť o ďalšie vstupné piny napr. pre tlačítka. Tieto obvody sa dajú samozrejme reťaziť a rozširovať tak o ďalšie a ďalšie vstupné piny.
Funkcia pulseIn() je určená pre meranie dĺžky impulzu na pine. Nastavením začiatku sledovania na úroveň HIGH (alebo LOW) sa časovač spustí pri detekovaní signálu HIGH (LOW) na danom pine. Po jeho zmene na LOW (HIGH) sa časovač zastaví. Funkcia následne vráti dĺžku impulzu v mikrosekundách alebo 0, ak nebol prijatý žiadny úplný impulz v časovom limite. Voliteľný parameter limit je štandardne nastavený na jednu sekundu alebo na zadanú hodnotu ideálne v rozmedzí 10ms až 3 minúty.
unsigned long pulseIn(uint8_t pin, uint8_t state, unsigned long timeout);
Príklad: sledovanie impulzu na pine 7, výsledok sa uloží do premennej trvanie
int pin = 7; unsigned long trvanie; void setup() { pinMode(pin, INPUT); } void loop() { trvanie = pulseIn(pin, HIGH); }
Tento text je preložený a upravený zo stránok arduino.cc pod licenciou Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0.
Arduino [čítaj Arduíno] je v informatike názov malého jedno-doskového počítača založeného na mikrokontroléri ATmega od firmy Atmel. Svojim návrhom sa snaží podporiť výučbu informatiky v školách a oboznámiť študentov s tým, ako sú pomocou počítačov riadené rôzne zariadenia ...
V tomto článku ti ukážem praktickú ukážku, ako zapojiť a naprogramovať Arduino. Ide o také to programátorské “Hello World” s Arduinom. V našom prípade to je “Arduino blikanie LED”. Blikanie LED diódou možno bez ďalších súčiastok realizovať s akoukoľvek...
Dióda je elektrotechnická súčiastka s dvoma elektródami, označovanými ako anóda a katóda, ktorá sa vyznačuje veľmi odlišným tvarom Volt-Ampérovej charakteristiky v závislosti na polarite priloženého napätia. Po pripojení anódy na kladnejšie napätie ako je na...